V toskánské Sieně, jíž je tahle vůně věnovaná a která díky svým výborně zachovalým stavbám v jejím centru, zahrnujícím i katedrálu, vystavěnou z černého a bílého mramoru a spoustu dalších budov, zapsaná na seznam světového kulturního dědictví UNESCO, jsem nikdy nebyla, natož v zimě, i když bych ráda. Přesto si troufám tvrdit, že touhle cestou se Betrand Duchaufour rozhodně nevydal.
Tohle je podzim v lahvi se svěží a trpkou zelení, měkkou studenou půdou, rozmáčenou od vydatných dešťů a spadaným listím, co už pomalinku začíná tlít. Chybí vůně mechu, takže na les to nevypadá, spíš park. Až později se mihne tón houbového podrostu, který je ovšem šikovně zkombinovaný s hořkými olivami, takže ani v této fázi se do lesa nevydáváme.
V závěru se přidává vůně sena, doutnající kadidlo a tmavá dřeva a veškerou počáteční vlhkost z listí prakticky vysuší a to tak nově získává zlátnoucí odstín. Co tedy začínalo jako vlhká plískanice, končí jako příjemný teplý podzimní den. Jen je škoda slabší výdrže - po 2 hodinách je potřeba přiživovat.
Sienne L'Hiver je ďalšou vôňou značky Eau d'Italie zachytávajúcou tentokrát atmosféru toskánskeho mesta Siene. Je asi piatou vôňou, ktorú som od Eau d 'Italie skúšala, ale na rozdiel od ostatých, ktoré sa mi viac alebo menej páčili (najviac asi Eau d'Italie), by som Siene nenosila. Tvorcom je Bertrand Duchaufour. V úvode mi udreli do nosa podivné zelené tóny pelargónie a papradia zmiešané so sladkou vôňou fialkových listov. Táto horko-sladká kombinácia je zvláštna, dusivá a znepokojujúca. Navyše je v tom akýsi maslový tón (niektorí užívatelia sa zhodli na olivách). Po istom čase sa k tomu pridáva vôňa guajakového dreva spolu s kouřovými tónmi. V tejto fáze je znesiteľnejšia, neskôr dokonca pekná. Je už menej sladká a skôr šťavnatá ako maslová. Na záver sa pridá ešte zvláštnejší tón, veľmi chemický. Niečo ako navoňané gumené rukavice alebo navoňaný plast.
Vítejte!
Je to sice otrava, ale pokud chceme, aby naše webové stránky nadále fungovaly,
musíme Vás obrat o trochu Vašeho času, abyste si nastavili své vlastní kombinace cukroví.
Koláčky si prosím nastavte podle své chuti:
V toskánské Sieně, jíž je tahle vůně věnovaná a která díky svým výborně zachovalým stavbám v jejím centru, zahrnujícím i katedrálu, vystavěnou z černého a bílého mramoru a spoustu dalších budov, zapsaná na seznam světového kulturního dědictví UNESCO, jsem nikdy nebyla, natož v zimě, i když bych ráda. Přesto si troufám tvrdit, že touhle cestou se Betrand Duchaufour rozhodně nevydal.
Tohle je podzim v lahvi se svěží a trpkou zelení, měkkou studenou půdou, rozmáčenou od vydatných dešťů a spadaným listím, co už pomalinku začíná tlít. Chybí vůně mechu, takže na les to nevypadá, spíš park. Až později se mihne tón houbového podrostu, který je ovšem šikovně zkombinovaný s hořkými olivami, takže ani v této fázi se do lesa nevydáváme.
V závěru se přidává vůně sena, doutnající kadidlo a tmavá dřeva a veškerou počáteční vlhkost z listí prakticky vysuší a to tak nově získává zlátnoucí odstín. Co tedy začínalo jako vlhká plískanice, končí jako příjemný teplý podzimní den. Jen je škoda slabší výdrže - po 2 hodinách je potřeba přiživovat.
Sienne L'Hiver je ďalšou vôňou značky Eau d'Italie zachytávajúcou tentokrát atmosféru toskánskeho mesta Siene. Je asi piatou vôňou, ktorú som od Eau d 'Italie skúšala, ale na rozdiel od ostatých, ktoré sa mi viac alebo menej páčili (najviac asi Eau d'Italie), by som Siene nenosila. Tvorcom je Bertrand Duchaufour. V úvode mi udreli do nosa podivné zelené tóny pelargónie a papradia zmiešané so sladkou vôňou fialkových listov. Táto horko-sladká kombinácia je zvláštna, dusivá a znepokojujúca. Navyše je v tom akýsi maslový tón (niektorí užívatelia sa zhodli na olivách). Po istom čase sa k tomu pridáva vôňa guajakového dreva spolu s kouřovými tónmi. V tejto fáze je znesiteľnejšia, neskôr dokonca pekná. Je už menej sladká a skôr šťavnatá ako maslová. Na záver sa pridá ešte zvláštnejší tón, veľmi chemický. Niečo ako navoňané gumené rukavice alebo navoňaný plast.